Dedenie zo zákona

 Ak zosnulá osoba nenechala závet dedí sa zo zákona.

Ako prvé prichádzajú na rad deti, manželka alebo manžel zosnulého, ktorí dedia rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, získavajú dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti, dedia ich potomkovia. V prípade, ak manželstvo trvalo až do smrti jedného z manželov, najskôr sa vysporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a až zvyšná polovica sa dedí medzi manželku a deti.

Ak zosnulý nemal potomkov, v druhej skupine dedí manžel/manželka, rodičia poručiteľa a tí, ktorí žili so zosnulým po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. V tretej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a opäť osoby, ktoré s ním žili po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.

Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Vo štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

V prípade ak nie ste zosobášení, je najlepšie u notára spísať závet, aby ste sa vyhli problémom v dedičskom konaní. Závet musí spísať každý z partnerov zvlášť.

Dedenie dlhov

Nemali by ste zabúdať, že dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli spolu s dedičstvom. Ak je dedičov viac, delia sa pomerom získaného majetku. Ak je dedičstvo predlžené, teda dlhov je viac ako majetku, môžu sa dediči s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Takúto dohodu musí schváliť súd.

Print Friendly, PDF & Email